Mám pocit, že sa zbláznim. Mala som 8 mesiacov vzťah. Ma prišiel skvelý, cítila som sa milovaná, dôverovala, bolo mi dobre. Hovoril o tom, čo budeme robiť v starí, kde budú pracovať a bývať atď. Naozaj sa mi zdalo, že to je to pravé. Pár sporu bolo, väčšinou kvôli prkotinam, všetko sme si vždy vysvetlili. Podľa mňa to k tomu patrí. V utorky ma miloval a tesil sa na mňa. V stredu malicherný rozpor, ktorý skončil jeho odchodom so slovami, že má lepšie veci na práci. Potom 3 týždne defacto nekomunikácie, snažila som sa to zachrániť, netlačiť na neho, dať mu čas, byť pozitívne.
Pre mňa 3 týždne pekla a neistoty. Dnes napísal, že ďakuje za pekné chvíle a skúsenosti a mysle, že sa ešte niekedy uvidíme. Neviem, čo to znamená a čo si o tom myslieť. Prídem si ako úplní idiot. Neviem, či sa mi to celý čas len zdalo, že ma miluje. To milujem nejakú predstavu možno. Ako sa to môže stať takto zo dňa na deň, to netuším. A bez vysvetlenia. Neviem si predstaviť, že ešte niekedy niekomu uverím, že ma má rád. Asi som v nejakom šoku. Viem, že ľudia riešia oveľa vážnejšie problémy. Viem, že také veci sa dejú. Ale v tejto chvíli si neviem rady. Cítim sa bezmocná, podvedená, naivná a hlúpa. Neviem, ako z toho von.
Cítim sa úplne hrozne a aj keď sme boli pomerne krátko, tak mám pocit, ako keby mi malo puknúť srdce. Strašne ma to mrzí a hlavne to, že so mnou prestal skoro úplne komunikovať a povedal, že sa možno niekedy uvidíme. Ja na neho stále myslím a neviem, ako mám prestať. Proste som do neho šialene zamilovaná a nedokážem si predstaviť život bez neho, aj keď by som asi mala, pretože ako je vidieť, tak ma očividne nechce. Je mi smutno a prepadám panike. Vôbec mi nie je dobre a dúfam, že sa z toho čoskoro dostanem, bolo by to veľmi fajn. Snáď to časom bude lepšie a uľaví sa mi, pretože už to takto dlho nedám.